V dňoch 3 – 10 augusta 2019 sa vo Švédskej Karlskoge uskutočnili v poradí len druhé MS v puške podľa pravidiel IPSC. Samotného preteku sa zúčastnilo 636 strelcov z 32 krajín sveta. Slovenskú mini výpravu tvorilo 8 strelcov. Organizátor pripravil pre pretekárov celkovo 30 streleckých situácii, a na ich zvládnutie bolo potrebných cca 500 rán. Pretek sa konal na druhej najväčšej vojenskej strelnici vo Švédsku. Zhruba na 20km lesnej cesty a švédskej prírody bolo postavených spomínaných 30 stages. Napriek tomu, že pohyb po stelnici od jednej streleckej situácie k druhej bol možný len motorovým vozidlom, organizačne to nespôsobovalo žiadne problémy. Všetci účastníci sme sa zhodli na tom, že tieto MS boli minimálne o level ťažšie ako tie pred tromi rokmi v Moskve. A v čom bol pretek taký ťažký? Jednoznačne v streleckých pozíciach v ktorých sa muselo strieľať. Tie strelecké pozície sa totižto ani nedali natrénovať. Pre zaujímavosť uvediem niektoré. Na jednej situácii Švédi vypílili strom o priemere asi 40-45 cm asi 50 cm nad zemou a z tohto pňa sa strieľalo. Strelec sa na uvedenom pni nemohol postaviť do svojho ideálneho (natrénovaného) streleckého postoja, nakoľko musel mať nohy v podstate spolu. Ale to ešte nebolo to najťažšie… Z tohoto pňa sa strieľalo dole kopcom do doliny kde asi na 60m bolo 5 redukovaných papierových mini terčov a 3 z nich boli do polky prekryté penalizačnými terčami. No a aby to bolo úplne “easy”, tak pred tým pňom bola ešte prírodná diera čo neumožňovalo použiť dlhé nožičky a muselo sa to strielať len z ruky ,-)
Na ďalšej situácii sa strieľali 2 malé mini papiere, relatívne na krátku vzdialenosť ale boli na výsuvných ramenách a muselo sa strieľať v podstate do výšky asi pod 70 – 75 stupňovým uhlom. Iba sme tam v nemom úžase stáli a rozmýšľali, či Švédi odklonili aj leteckú premávku vo vzdušnom priestore nad strelnicou? Každému je jasné kam až vystúpa strela z 223 rem vystrelená pod takýmto uhlom. A len pre zaujímavosť, niektorí strelci strieľali aj z 308 win 🙂
Alebo na jednej stage sa museli streliť 2 kovy na 200m len z úplne malého asi 35 cm vysokého pňa o piemere 18 – 20 cm ( alebo z ruky 😀 ) a stage pokračovala 6 papierovými terčami na vzdialenosť 250m ktoré dali sa streliť len cez úzky asi 20 cm otvor a puška sa dala oprieť len o obrovský balvan ale aj to len v sede. Čiže maximálne nekomfortná strelecká poloha, z ktorej som strieľal prvý krát v živote.
Snáď o jednej situácii môžem povedať, že bola neregulárna a o výsledku nerozhodovala strelecká vyspelosť ale váha strelca. Strelec stál na plošine ktorá bola vo vzduchu a bola prichytená reťazami. Po zvukovom signále sa strelec musel nakloniť na jednu stranu aby sa mu odkryli terče a tým pádom sa celá plošina dala do pohybu. Lenže ak mal strelec 100kg a viac plošina sa rýchlo ustabilizovala, ale strelci pod metrák sa tam kývali do úplného dostrielania.
Okrem bezproblémovej organizácie, patrí organizatorom veľké uznanie aj za to, že postavil 30 streleckých situácii z ktorých ani jedna nebola oddychová, tj. taká že by si človek mohol povedať: “ tak toto je do pohody “ …
Mne osobne sa od začiatku MS strieľalo veľmi dobre a bol som v úplnej psychickej pohode. Pred posledným dňom som mal 195 bodový náskok pred dovtedy úradujúcim majstrom sveta v mojej kategórii, američanom Jojo Vidanesom. Každý kto súťažne strieľa vie, že je to obrovský náskok, hlavne keď posledný deň sa strieľalo už len 100 rán a v hre bolo už len 500 bodov. Veľmi dobre si to uvedomoval aj môj syn, ktorý mi pred posledným dňom poslal sms správu: “ otec, Tebe už titul môžu zobrať len rozhodcovia “ A mal úplnú pravdu nakoľko pri puške naozaj stačí máličko nato aby strelec dostal DQ. Aj na tomto šampionáte bolo veľa diskvalifikovaných strelcov. Takže som si to pred posledným dňom uvedomoval aj ja a povedal si, že budem strielať na totálnu istotu. Úprimne, dobre sa to povie, ale horšie sa to realizuje. Veď koľko krát ide človek na strelnicu s tým vedomím, že ak nepokazí deň bude majstrom sveta? V každom prípade som posledný deň zvládol a dokonca som svoj náskok navýšil na konečnýc 225 bodov pred druhým čo predstavovalo 11%. Strelci v mojej kategórii na druhom a treťom mieste boli len v rozdiely 16 bodov!
Myslím si, že aj v konečnom streleckom súboji (shoot off) čo je v podstate už len strelecká exhibícia ôsmich najlepších strelcov v každej divízii a kategórii som zanechal dobrý dojem, nakoľko som prehral až vo finále 2:1 s Rusom Maksimom Shkodom. Mimochodom, shoot off sa strieľal v centrálnom parku v Karslkoge, kde nebola strelnica! Švédi jednoducho v centrálnom parku strelnicu pre shoot off spravili tak, aby tam pritiahli čo najviac ľudí a aby to naozaj bola exhibícia.
V družstvách SR obsadila konečné 8. miesto. Niekto by mohol povedať, že je to rapídne zhoršenie oproti Moskve kde sme boli na 4. mieste. Ja ale s tým nesúhlasím. V Moskve absentovali niektorí špičkoví strelci a národné tímy, lebo to bolo v Rusku. Ďalej treba zodpovedne priznať, že úroveň pušky išla za tri roky rapídne hore. Nám napríklad chýbal v družstve z osobných dôvodov vynikajúci strelec Rasťo Korba, ktorý sa momentálne nedal žiadnym iným strelcom nahradiť. Čo sa týka ostatných členov národného teamu, tak Michal Myšiak potvrdil, že stále patrí medzi svetovú špičku, hoci aj on mal ťažší začiatok šampionátu. Jeho brat Štefan Myšiak zaznamenal z môjho pohľadu obrovský pokrok nato, že pušku strieľa len 2 roky! A nebyť posledného dňa kde zaplatil nováčikovskú daň sme kľudne mohli byť pred Rakušanmi, ktorí skončili pred nami na 7. mieste o 177 bodov. No a kalich horkosti na MS si vypil až do dna Martin Čemsák, ktorému sa počas šampionátu pokazila optika ( Vortex ) a to tak, že sa mu počas strieľania pomaly preklikávala osnova. Čiže vždy po odstrieľaní arei si išiel na nastreľovaciu areu flintu prestreliť, aby aspoň prvé stage vedel ako tak na druhý deň presne streliť. Maťo strelil celkovo 21 miss ( čo je 315 bodová strata, ale v skutočnosti tá strata bola podstatne väčšia, nakoľko keď už vedel že mu puška strieľa zle tak na ďaleké terče strieľal aj po 5 rán a tým mu neskutočne narastali časy ) V každom prípade sme nevypadli zo svetovej top 10 čo je nesmierne dôležité, lebo ďalšie MS budeme nasadzovaný ako ôsmy team sveta a budeme strieľať rovnakú areu ako najlepšie družstvá.
Ešte by som sa chcel zmieniť aj o vynikajúcom ( aj keď pre strelca najhoršom ) 4. mieste Ing. Jána Pálku, ktorému v divízii semi auto standard v kategórii senior na bronzovú medajlu chýbalo iba 68 bodov.
Jediným obrovským negatívom MS bola skutočnosť, že sme si nemohli zmerať reálne vzdialenosti jednotlivých terčov!!! Táto absurdnosť šokovala veľa špičkových strelcov vrátane mňa. Rozhodcovia si pravidlo, že v situáci počas breefingu strelec nesmie mať nič v ruke vysvetlili tak, že sa to vzťahuje aj na diaľkomer a preto sme boli odkázaní len na to, čo povedal rozhodca počas breefingu. Lenže keď povedal, že terče sú od 40m po 350m ako keby nepovedal nič! Lebo strelca zaujíma hlavne vzdialenosť terčov medzi najkratšou a najvzdialenejšou vzdialenosťou aby si buď vedel urobiť patričnú opravu na svojom puškohľade alebo aby vedel správne urobiť opravu pri prenesení. Doteraz sa na každom preteku vždy mohli merať vzdialenosti terčov priamo v streleckej situácii, akurát platilo pravidlo, že sa vzdialenosť nesmie merať z konkrétnej streleckej pozície. A tak sme sa veľa krát škriabali hore na stromy aby sme si zmerali vzdialenosť. A veľa krát nám ani to nepomohlo, lebo štart stage bol dole a po zvukovom signále sme museli vybehnúť buď na horizont, alebo niekde za zákrutu kde sa vzdialenosť naozaj už nejako nedala zmerať a boli sme odkázaní len na svoj odhad. Toto považujem za obrovské mínus šampionátu lebo strelec sa viac ako rok pripravuje na MS v streľbe a nie na MS v odhadovaní vzdialeností. Pevne dúfam, že toto pravidlo bude zmenené už na nadchádzajúcom General Asembly v Srbsku na ME v pištoli.
A na záver by som sa chcel aj touto formou poďakovať ľuďom, ktorí mi dopomohli k titulu majstra sveta. V prvom rade spoločnosti Villa Vino Rača a hlavne Ing. Ján Kramplovi, ktorý mi finančne vykril celú prípravu ako aj samotné MS vo Švédsku. Ďalej MUDr. Andrejovi Vondrákovi za to, že mi vždy vedel pomocť pri zháňaní nevyhnutného vybavenia pre ipsc pušku. Veľká vďaka patrí aj pánovi Homérovi, ktorý mi pripravuje strelecké – dioptrické okuliare v optikcentrume Nitra. Dnes by som už bez kvalitných dioptrických okuliarov strielať nevedel. Ďakujem aj všetkým chlapom zo športovo streleckého klubu BA012 v Pezinku, ktorého členom som aj ja. Na strelnici tohto klubu sa pripravujem a ďakujem im za zhovievavosť a pochopenie, že mi umožňujú trénovať v takých objemoch ktoré sú dnes potrebné na dosahovanie kvalitných výsledkov. Ďalej môjmu českému priateľovi Richardovi Maškovi (on už vie že kvoli čomu 😉). Tak isto aj Jožkovi Didimu, ktorý mi tesne pred odchodom na MS požičal svoj veľkokapacitný zásobnik, nakoľko moj magpul prestal spoľahlivo fungovať.
No a najväčšie poďakovanie patrí mojej manželke a malému synovi, ktorí tolerujú moju absenciu počas tréningov ako aj odlúčenie počas pretekov. Ďakujem im za rodinnú pohodu ktorú mi vytvárajú, bez ktorej sa nedá vrcholovo strielať.

Mgr. Nagy Ernest