V dňoch 11 – 17. Novembra 2019 sa uskutočnili interkontinentálne preteky tj. preteky dvoch kontinentov, Austrálie a Ázie.
Samotný pretek sa konal v meste Lipa city asi 70km od hlavného mesta Manily. Okrem spomínaných kontinentov sa preteku zúčastnili aj strelci z Afriky, Európy a samozrejme z kolísky tohto športu z USA, čím celkový počet strelcov dosiahol 945.
Organizátor pripravil 24 streleckých situácii a na ich strelenie bolo potrebných minimálne 425 rán. Pre mňa osobne to boli už už štvrté majstrovstvá Ázie a Austrálie, ale musím priznať, že tieto boli zo všetkých najťažšie. A celkovo pretek radím k najtechnickejším, aké som kedy v živote strieľal.
A v čom bol ťažký? Na strelcov čakalo 46 pohyblivých terčov, čo predstavuje 21,6% z celkového počtu rán! Iba v 4 situáciach sa nič nehýbalo 🙂 Bola tu situácia s 12 ranami kde bolo 5 pohyblivých terčov ( 3 papiere a 2 gongy, ale nie také aké strieľame u nás doma tj. klasický “micky mouse” ale 2 samostatné gongy, ktoré sa pohybovali každý rozdielnou rýchlosťou). Päť pohyblivých terčov bolo ešte v jednej 24 rannej situácii, ale to už bolo podstatne prijateľnejšie ako v 12 ranách. Strieľalo sa tu napríklad na dve kývačky, ktoré boli na pojazde vedľa seba a v strede prekryté no shootom. Pri takom počte pohyblivých terčov samozrejme bolo veľa missov, ale ešte viac strelec strácal ak si zle nastavil časovanie, tj. ak mu “ušla” kývačka a musel ju strielať na dva výkyvy. Pri dvoch nestihnutých kývačkach sa časová strata prejavovala v rozsahu 3 – 4 sekúnd čo je v IPSC doba ako “svetelný” rok .-) V jednej situáci musel strelec ako prvý terč strielať hneď kývačku, čo samozrejme u divízii kde sa prvá rana premačkáva, nie je to pravé orechové….
Ďalej tu bolo celkovo 91 kovových terčov čo predstavovalo ďalších 21,4% z celkového počtu rán, prevažne mini poprov a gongov. A organizátor s obľubou dával medzi železné terče aj no shootové železá ( a mal ich fakt dosť ). Najhoršie na poproch bolo, že všetky padali dopredu. Na jednej strane je to dobré pre organizátorov, lebo na celom preteku nebola jedna kalibrácia. Ale v Európe sme zvyknutí na dozadu padacie, kde si vieme nastaviť časovanie pri prenosoch. Na Filipínach nám to robilo veľké problémy. Dokonca Eric Graufel kôly tomuto prehral postup do finále v shoot offe. Opakoval ranu na popra ktorý už padal v domnení, že ho netrafil a tá jedna rana naviac stačila na to, že nepostúpil.
Vo veľa situáciach som musel stabilizovať po presune na malý gong, lebo jednoducho tak bol parkúr postavený. Blízke a stredne vzdialené papierove terče veľmi radi prekrývali no shootmi. Mne osobne sa veľmi páčilo, že na jednej situáci dali gongy na 25m a papierové terče na 50m ( 3.-ks ), ktoré sa strieľali buď z ľahu alebo v úplne nekomfortnej polohe. Ja osobne som si vybral druhú možnosť, nakoľko v ľahu by som musel strieľať na hrubej karimatke, ktorá veľmi pružila a na tie tri papiere na 50m bolo veľa missov aj u špičkových strelcov. Proste bol to veľmi technický a náročný pretek, ktorý kompletne preveril strelcov.
Okrem toho sme tu “bojovali” s vysokou teplotou a vlhkosťou, ktorá sa jednoducho doma natrénovať nedá. No a samozrejme s časovým posunom. Ja osobne som sa musel vyrovnať aj so skutočnosťou, že pri ceste na šampionát mi na letisku vo Viedni zobrali náboje a mohol som si zobrať len 5kg, čo nebolo dosť ani na 3 celé dni. A náboje od Armscoru ( oficiálna munícia preteku ) ktoré som si kúpil na mieste, strieľali z mojej zbrane taký rozptyl, že keby to strelím doma na treningu, tak končím so strieľaním, lebo by som si pripadal ako človek s parkinsonom. Aspoň že boli lacné… 0,5.-usd za kus :-)))
Napriek tomu si myslím, že všetci čo sme tu boli zo Slovenska sme strelili naozaj dobrý pretek (boli sme tu až traja).
Maťo Čemsák v divízii production skončil na veľmi peknom 11. mieste, a nebyť výpadku v úplne poslednom dni, tak mohol strieľať shoot off. V každom prípade je to pre neho veľká skúsenosť, ktorá sa určite odzrkadlí na jeho streleckom raste.
Veľkú radosť mi urobil moj priateľ Noro Michalák, ktorý si na koniec svojej streleckej karieri pripísal cenné víťazstvo v divízii production a v kategórii senior nenašiel premožiteľa. Dobre si počínal aj v záverečnom shoot offe kde prehral tesne až vo finále.
Ja som v divízii production optics celkovo skončil na 6. mieste a vo svojej kategórii 2. V shoot offe som prehral až vo finále, ale paradoxne 7 násobný majster sveta Eric Grauffel sa do finále ani nedostal, a tak sme sa v overalli stretli dvaja seniori :-))
Osobne si myslím, že veľmi podobne budú postavené aj strelecké situácie na budúcoročných MS v Thajsku. A tak isto s porovnateľnými klimatickými podmienkami. Z tohto pohľadu som rád, že som sa tohto preteku mohol zúčastniť, a už teraz viem akým smerom mám nastaviť svoju budúcoročnú prípravu na MS.
A na záver by som sa chcel poďakovať pani Farkašovej, ktorá mne aj Norbertovi pomohla sponzorsky a tým nám umožnila zúčastniť sa preteku na Filipínach.
Mgr. Nagy Ernest