Podľa čoho si vybrať správný kolimátor

Veľakrát dostávam otázku, aby som poradil aký kolimátor si majú ľudia kúpiť. A každý očakáva, že mu rovno poviem značku a presný model

Ale ono to nie je také jednoduché ..

Napriek tomu sa pokúsim dať zopár odporúčaní, ktorých sa držať a pár mojích osobných rád a skúseností. Hneď na začiatok by som si dovolil upozorniť, že počas mojej streleckej kariéry som otestoval kolimátory na pištoliach, poloautomatických puškách, karabínach, brokovniciach a dokonca aj na poľovnej puške ktorú používam na spoločné poľovačky okrem optiky tam mám aj malý kolimátor. Vlastním, a tým pádom som otestoval kolimátori od týchto výrobcov a tieto modely:

V prvom rade by sme si mali ujasniť, že akú zbraň ideme osadiť kolimátorom a podľa toho sa rozhodnúť. Nie každý kolimátor vydrží spätný ráz napríklad na poloautomatickej brokovnici typu Saiga. Nechcem tu robiť reklamu nejakému konkrétnemu vyrobcovi, ale fakt je, že Sparc II. od Vortexu vydržal úplne všetko a drží dodnes. Sparc II. už Vortex nemá v ponuke, a namiesto nej má adekvátnú náhradu v podobe Strikefire II. a Spitfire HD gen. II

Taktiež na pištoliach v divízii open nie každý kolimátor má dlhú životnosť. Ja mám svoje pištole v týchto divíziach osadené Vortexmi Razor, ktoré už dostali riadne zabrať a stále držia. A naopak C-more RTS2 mi kľakol.

Aj v divízii Production Optic sú kolimátory podrobené ťažkej skúške čo sa životnosti týka, nakoľko musia byť podľa pravidiel uchytené nie na montáži ale priamo na závere zbrani. Ja používam RMS od Shieldu a ešte ani jeden sa mi nepokazil a to ich mám na dvoch GP Excalibur Match a na jednom Glocku 17.

Pri karabinách v divízii PCC je veľký rozdiel či máme zbraň s uzamknutým záverom, alebo dynamickým (otvoreným záverom). Pri otvorených záveroch musí mať záverový systém min. 460g a silnú vratnú pružinu. No a keď bude 1/2kg železa “behať” a silná pružina jú buchať dopredu je jasné, že kolimátor ztoho nebude chrochtať blahom ️

Na karabine JP s dynamickým záverom mám overený Vortex Razor, a na Sigu MPX a Stribogu RSR9 gen.2 používam Strykera od Delta Optical.

Jednoducho platí, že pár ušetrených eur nie vždy znamená aj dobrý deal. Zároveň treba ale dodať, že pokaziť sa može každý jeden kolimátor nakoľko je to výrobok pozostávajúci okrem iného zo skla a elektroniky.

Ďalej by sme si mali ujasniť či chceme tubusový kolimátor, alebo otvorený kolimátor. Tubusové kolimátory sú podstatne masívnejšie a tým pádom vydržia drsnejšie zaobchádzanie. Preto sa primárne uplatňujú v ozbrojených zboroch. Majú o niečo väčšiu váhu, ale to si myslím že je zanedbateľné, ale oproti otvoreným kolimátorom majú o niečo menšie zorné pole, ktoré je spôsobené samotným tubusom. Jednoducho nám zakrývajú viac ako otvorené kolimátori. Hovorí sa, že tubusový kolimátor je o niečo pomalší pri dynamickej streľbe ako otvorený. Ani toto však nie je dogma. Bude to záležať najmä na tom “medzi kuse” medzi zbraňou a zemou

Majitelia kolimátorov tiež často riešia aké veľké má byť sklo na kolimátore, tj. najsť ten ideálny priemer. Jedna skupina tvrdí, že čím väčší je priemer skla na kolimátore, tým lepšie dokážeme vnímať bodku pri rýchlej dynamickej streľbe. Sem patria kolimátory ako Trijicon SRO alebo Delta Optical Stryker. Osobne si myslím, že najväčší vplyv pri schopnosti rýchleho vrátenia sa zámernej tj. bodky do polohy pred výstrelom majú dve skutočnosti. A to, kam kolimátor na zbrani umiestníme a zvladnuté strelecké techniky, tj. správne držanie zbrane. Ešte by niekto mohol namietať, že aj fyzické schopnosti strelca, avšak tu treba povedať, že aj 60kg človek môže strielať rychlejšie a presnejšie pokiaľ má zvladnutý správny gripp ako 90kg.

Ja osobne pri krátkych zbraniach preferujem kolimátory s menším priemerom skla. Pre mňa je primárnou záležitosťou pri pištoli aby bodka v kolimátore bola čo najnižšie k ose hlavni. Najviac som v živote nastrielal cez otvorené mieridlá, a preto je prirodzené, že takéto držanie zbrane a čítanie mieridiel mám najviac uložené vo svojom podvedomí. Ak je na kolimátore sklo s väčším piemerom pri mierení na terč musím dávať ruku o niečo nižšie, čo je pre mňa menej prirodzené. Z tohto dôvodu na krátkých zbraniach používam britské kolimátory Shield mod. RMS, kde bodka je bezkonkurenčne najbližšie k osi hlavni.

Ďalšou veľmi diskutovanou otázkou je správny výber veľkosti bodky. Treba povedať, že každý znás má iné oči, tzn., že každému vyhovuje niečo iné. Ak si dávam kolimátor na poľovnú flintu, tak kľudne može byť veľkosť bodky len 2 MOA, čo v praxi znamená, že bod mi bude na 100m zakrývať plochu o veľkosti zhruba 6cm. Ak však chcem dať kolimátor na nejakú zbraň, ktorú budem využívať pre disciplíny dynamickej streľby, tak je lepšie voliť väčšie bodky aby sme boli schopní ich vidieť a sledovať od prvej rany až po poslednú. Ja na krátkych zbraniach ale aj na karabínach používam bodku o veľkosti 8 MOA. Niekomu sa može zdať, že to už je príliš veľká bodka. Takže 8 MOA kryje na 50m necelých 12cm. Na papierovom IPSC terči je stred A zóny hrubý 15cm, kovový gong má priemer 20cm a veľký popper 30cm. Z čoho jasne vyplýva, že ani jeden z týchto terčov na 50m neprekryjeme s 8 MOA bodkou.

Pre zaujímavosť dole pripájam nástrel zo dňa 16.7.2021, ktorý som strielal z pištole GP Excalibur Match. Strieľal som po 3 rany na 20m, 35m a 50m.

Ďalej si treba uvedomiť, že čím viac nám pribúdajú roky, tým viac nám slabnú aj naše oči. Zužujú sa nám zreničky, tým pádom menej svetla sa nám dostáva do očí. Rýchlosť zaostrovania sa zväčšuje a aj schopnosť vidieť bodku “ostrú” počas streľby sa stále ťažšie a ťažšie dosahuje. A práve preto, ak si dáme na zbraň príliš malú bodku, tak je jasné, že možno budeme strielať presne, ale rozhodne nie presne a rýchlo!

Taktiež vrele odporúčam kupovať si kolimátor nie na základe internetových recenzií, ale až po fyzickom odskúšani kolimátora. Každý výrobca používa inú diodu, ktorú usádza do nejakého modulu na tele kolimátora. Čo znamená, že každú bodku od rôzných výrobcov budeme vidieť nie rovnako ostro.

No a ak v kolimátore nevidíme bodku, ale rôzne iné geometrické tvary ako elipsu, obrátené písmeno C, alebo nebodaj mailového zavináča, tak je najvyšší čas navštíviť očného lekára.️

Ja osobne by som si za žiadných okolností nekúpil kolimátor, na ktorom sa nedá vymeniť batéria bez toho, aby som ho nemusel demontovať zo zbrane. Výrobcom sa občas nechce pridať nejaký výsuvný “šuflík” na batériu a argumentujú tým, že je to tak lepšie lebo sa nemôže stať, že sa batéria počas streľby uvolní a tým pádom nám prestane svietiť osnova v kolimátore. Samozrejme, že je to nezmysel, lebo dnes už každá renomovaná spločnosť vyrábajúca kolimátory má zvládnutú technológiu výmeny batérie bez nutnosti demontáže. Netreba snáď prízvukovať, že pokaždom demontovaní kolimátora je potrebné opäť kolimátor po upevnení na zbraň nastreliť.

A posledné načo by som upriamil pozornosť sú aretačné skrutky. Aretačné skrutky slúžia nato, že keď sa kolimátor nastrelí, tak skrutky, ktorými nastavujeme vertikálny a horizontálny posuv po nastrelení zaaretujeme, aby sa zámerná nepohla. Problém je ale v tom, že takýto kolimátor sa dosť ťažko nastreluje. Totižto veľa krát sa aretačnými skrutkami po ich dotiahnutí znova rozladí nástrel. Jednoducho dnes aretačné skrutky sú prežitok na kolimátore! Renomované spoločnosti dokážu vyrobiť tak kvalitné telo kolimátora a mechaniky nastavovania vertikálneho a horizontálneho posunu, že po nastrelení kolimátora netreba nič aretovať a nástrel na zbrani drží.

Ešte taká malá rada pre tých čo budú nastrelovať kolimátor s aretačnými skutkami. Vždy najprv zrovnajte vertikálu a až potom nastrelujte horizont!

Toľko v skratke k výberu “ideálneho” kolimátora. Samozrejme platí aj nepísané pravidlo, že sto ľudí – sto chutí …

Mgr. Ernest Nagy