V dňoch 27.11.-2.12.2022 sa v Thajskej Pattayi uskutočnili v poradí už XIX. Majstrovstvá sveta v pištoli podľa pravidiel IPSC.
Pre upresnenie treba uviesť že WS bol kôly covidu dva krát odložený, tzn., že sme naň čakali až päť rokov. Paradoxne Olympijské hry v r.2021 sa uskutočnili, ale náš pretek musel byť odložený do r. 2022.
Tohto streleckého festivalu z pohľadu každého milovníka dynamickej streľby sa zúčastnilo okolo 1500 strelcov, zo 75 krajín sveta. Organizátor pripravil predpísaných 30 streleckých situáci, na vyriešenie ktorých bolo treba nejakých 550 rán. Strelecké situácie zodpovedali preteku úrovne Level V. Boli koncipované tak, že sa v prevážnej miere zčínalo strieľať na presne určenom mieste, v presne určenej streleckej pozícii. Veľmi málo stageov bolo postavených tak, že si strelec mohol vybrať kde chce začínať. Týmto bolo viac-menej eliminované to, aby si vyspelý strelec dokázal získať nejakú výhodu pri riešení parkúru. Jednoducho rozhodovala len strelecká úroveň každého strelca.
Terče boli umiestnené na stredných a stredne ďalekých vzdialenostiach. Nebol tam nejaký úlet, že by sme sa dostali do nejákého extrému čo sa vzdialenosti týka. Papierový terč bol najďalej na nejakých 35m a dva polovičné terče sa strieľali na zhruba 22-24m a dali sa streliť len z veľmi nízkeho kľaku. Kovové terče sa pohybovali v rozmedzí 10-20m. Čo sa týka non shootov, tak nimi organizátor nešetril ako ani pohyblivými terčami. Dokonca zopár pohyblivých terčov bolo kombinovaných so spomínanými non shootmi tj. penalizačnými terčami. V dvoch prípadoch sa strieľal pohyblivý terč, ktorý sa v Európe veľmi málo strieľa. Je to klasická kývačka len je umiestnená na ešte jednom pohyblivom kĺbe a robí veľmi netypický, trhaný a nevypočítateľný pohyb. Ja ten terč volám “epilepťák” a nemám ho rád! A aby sme sa nenudili, tak jeden epilepťák sa strieľal z pohyblivej plošiny na ktorej strelec musel stáť.
Zaujímavá bola aj situácia, kde pohyblivé terče spúšťala fotobunka po prebehnutí určitej vzdialenosti. Riešenie poradí terčov tj. časovanie sa nastavuje podstatne ťažšie, ako keď sa pohyblivé terče spúšťajú zostrelením nejakého kovového terča. Uvedená fotobunka spúšťala až 4 pohyblivé terče. Dva samostatné pohyblivé gongy, jednu klasickú kývačku a už spomínaný “epilepťák”. 😁
Mne osobne najviac problémov spôsobovalo počasie a hlavne to, že sme pricestovali len necelé štyri dni pred pretekmi. Tento krátky čas mi nestačil na aklimatizovanie a vyrovnanie sa s časovým posunom. V Thajsku som už strielal v r. 2007 na majstrovstvách Ázie a Austrálie a vtedy som klimatické podmienky zvládal akosi lepšie. To bude ale asi tým, že som bol mladší. 😉
Strelec tu bežne zažíval stavy, že len sedí v tieni, nič nerobí a aj tak z neho leje ako pri crossFite. Ranná smena sa strielala už o 6.30 hod. / na Slovensku vtedy bolo 30 min. po polnoci /. Vstávali sme o 4.30 a o 5.00 sme už opúšťali hotel. Veľmi zvláštne bolo, že na rannú smenu sme prichádzali na strelnicu v úplnej tme! Brieždiť sa začínalo okolo 6.15 hod a svetelné podmienky na prvej streleckej situácii naozaj neboli ideálne. Ak to bol krátky stage tak to bola veľká výhoda. Toto všetko malo za následok, že som prvé dni WS nestrielal tak, ako by som si to predstavoval vzhľadom na svoje celoživotné strelecké skúsenosti. Respektíve som nedokázal streliť to, čo som mal natrénované. Napriek tomu som od prvého dňa viedol pred mojími najväčšími súpermi, ale rozdiel bol veľmi malý. Po troch dňoch to bolo niečo málo cez 50 bodov, ale na veľkých pretekoch vôbec nie je problém takýto náskok stratiť. Strelil som, žiaľ, aj veľa missov na môj vkus, ale tým sa jednoducho vyhnúť asi v tej chvíly nedalo. Fakt je ale aj ten, že som bol schopný v mojej kategórii vyhrať situáciu aj so strelenou misskou, alebo stratiť len minimum bodov. Čím viac sa preteky chýlili ku koncu, tým viac stúpal aj môj výkon. Nakoniec sa mi podarilo vyhrať a získať titul majstra sveta o necelých 200 bodov pred druhým v poradí, filipínčanom Abanilla Johann.
Vzhľadom na to, že toto boli moje posledné majstrovstvá sveta v pištoli, chcel som streliť dobrý pretek a dôstojne sa rozlúčiť so svojou športovou kariérou. Som nesmierne rád, že všetku tú drinu v rámci prípravy na WS som dokázal zúročiť a titul mi už nikdy nikto nezoberie. A ako takú čerešničku na torte sa mi ešte podarilo vyhrať aj záverečný shoot off, čo je v podstate strelecký súboj ôsmych najlepších strelcov v každej divízii a kategórii, ktorý sa striela KO systémom.
Na záver sa chcem poďakovať tým, ktorí podporili moju prípravu. Ľuďom, bez ktorých by som dnes titul majstra sveta nikdy nemal. Vzhľadom na to, že streľba a zvlášť IPSC je finančne náročný šport, tak sa chcem v prvom rade poďakovať tým, ktorí ma finančne podporili. Za každou spoločnosťou stoja konkrétni ľudia a preto ďakujem: Ing. Ján Krampl, Ing. Dušan Behúň, JUDr. Martin Rehák, MUDr. Andrej Vondrák, Miroslav Kopernický.
Ďakujem Ľubovi Michalcovi, ktorí somnou vycestoval do Thajska a zobral mi 1/2 munície, nakoľko letecká spoločnosť dovolila zobrať len 5kg munície na osobu, čo pri váhe mojich striel bolo asi len 350.-ks, ale na pretek bolo potrebných už spomínaných 550 rán.
Veľká vďaka patrí aj dvom pánom: Robovi Turzovi a Jardovi Rezekovi. A za čo? Oni to veľmi dobre vedia. 😉
Poďakovať sa chcem aj mojím sponzorom. Zvlášť James Whiteovi majiteľovi spoločnosti SHIELD ktorého kolimátor používam a Jožovi Mongelovi z ARESu, ktorého strely strielam.
Poďakovanie patrí aj Ľubovi Kuracinovi, ktorí v Grand Power má nastarosti montáž, ale vždy mi ochotne venoval svoj čas, keď som niečo potreboval ohľadne mojich pištolí X-calibur Match.
A najväčšia vďaka patrí môjmu dlhoročnému priateľovi Ing. Jaroslavovi Kuracinovi majiteľovi spoločnosti GRAND POWER s.r.o., ktorého zbraňou strieľam, a u ktorého mám celoročnú podporu.
ĎAKUJEM 🙏
DVC